NÁRODNÝ PROGRAM AKTÍVNEHO STARNUTIA 2014 - 2020

Vybrané kapitoly
Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020

Preambula
Spoločným východiskovým menovateľom kľúčových medzinárodných i národných dokumentov je konštatovanie faktu populačného starnutia, ktoré je dôsledkom aktuálneho demografického vývoja prakticky vo všetkých krajinách. Rozdiel medzi dokumentmi však spočíva často v tom, akým spôsobom tento fakt kontextualizujú a ako interpretujú jeho dôsledky do budúcnosti. Dokumenty zamerané na aktívne starnutie nevymedzujú populačné starnutie do budúcnosti primárne ako hrozbu, ale ako šancu jednotlivých spoločností pre dosahovanie vyššej úrovne ich rozvoja, súdržnosti a medzigeneračnej udržateľnosti. Podmienkou využívania tejto šance je pristupovanie k problematike podpory aktívneho starnutia ako k verejnému záujmu a formulovanie cielených podporných politík v tejto oblasti.

Politiky aktívneho starnutia dnes formulujú prakticky všetky prestížne medzinárodné organizácie v snahe pozitívne ovplyvniť vývoj na národných úrovniach. V septembri 2012 zverejnil Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu Stratégiu a akčný plán pre zdravé starnutie v Európe na roky 2012-2020[1], Rada Európy v súčasnosti pripravuje návrh Odporúčaní na podporu ľudských práv starších ľudí[2]. V marci 2013 zverejnila UNECE expertná skupina pre aktívne starnutie výsledky projektu zameraného na vypracovanie Indexu aktívneho starnutia, pomocou ktorého sa bude v členských krajinách EÚ monitorovať progres v národných politikách zameraných na oblasť podpory aktívneho starnutia.

Slovenská republika nemala doposiaľ spracovaný národný dokument, v ktorom by uznala problematiku aktívneho starnutia ako národnú politiku, aj keď mnohé už v súčasnosti uplatňované opatrenia a politiky korešpondovali s princípmi a záujmami v tejto oblasti. Zásadný zlom nastáva v roku 2013, kedy bol v júni 2013 ukončený národný projekt Stratégia aktívneho starnutia[3], ktorý je zameraný na podrobné rozpracovanie súvislostí demografického starnutia s trhom práce a dôchodkovým systémom, vrátane zapracovania strategických cieľov v tejto oblasti a návrhu opatrení, ktorými by sa mali uvedené ciele napĺňať. Predmetný projekt bol financovaný z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Komplementárne k Stratégii aktívneho starnutia je spracovaný Národný program aktívneho starnutia na roky 2014-2020, ktorým sa Slovensko hlási k problematike aktívneho starnutia ako k politickej priorite v celej jej komplexnosti. Ide o nový a komprehenzívny programový dokument zameraný na podporu ľudských práv starších osôb cestou ich aktivizácie prostredníctvom verejných podporných politík. Nejde pritom len o politiky v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí (na čo je primárne zameraná Stratégia aktívneho starnutia), ale aj o politiky v oblasti podpory ich celoživotného vzdelávania, občianskych a sociálnych aktivít mimo formálneho trhu práce, podpory ich nezávislosti, dôstojnosti, ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, vrátane ochrany pred zlým zaobchádzaním vo všetkých spoločenských sférach a vzťahoch.

Komprehenzívnosť dokumentu je daná cieľovou skupinou politiky aktívneho starnutia, ktorou sú osoby 50-ročné a staršie. Zachytáva teda pomerne široký časový úsek ľudského života a tým aj rôznorodosť pozícií a vzťahov, v ktorých 50-roční a starší ľudia aktívne fungujú. Keďže ide o dokument zasahujúci roky 2014-2020, má ambíciu ovplyvňovať verejné politiky počas viacerých volebných období. Tým priznáva problematike podpory aktívneho starnutia pozíciu verejného záujmu a trvalej politickej priority, ktorá ponúka šancu na kvalitnejší a udržateľný rozvoj pre všetkých ako základnú víziu slovenskej spoločnosti. Poslaním dokumentu je vytvoriť podmienky pre podporu napĺňania tejto vízie.

Východiská tvorby Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020

Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 (ďalej len „NPAS“) vychádza zo všetkých dôležitých medzinárodných dokumentov, akými sú: Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Princípy OSN vo vzťahu k starším ľuďom, Medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia (prijatý na prvom Svetovom zhromaždení o starnutí vo Viedni 1991), Madridský medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia 2002, Európska sociálna charta, Charta základných práv EÚ, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a Digitálna agenda pre Európu. Opiera sa aj o najnovšie iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie a Rady Európy, ktoré sme uviedli v Preambule dokumentu a nadväzuje na skúsenosti získané počas Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012. Rovnako nadväzuje na Národný program ochrany starších ľudí vypracovaný v roku 1999 a na poznatky a skúsenosti s jeho realizáciou.

Vypracovanie NPAS vyplýva priamo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016, kde sa v časti „Kvalita života starších ľudí a občanov so zdravotným postihnutím ako dôležitý determinant súdržnej spoločnosti“ vláda zaviazala „…vypracovať nový Národný program podpory a ochrany starších ľudí …“ (k rozhodnutiu premenovať národný program na NPAS došlo až následne pod vplyvom skúseností počas realizácie aktivít v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012).).

Pri voľbe štruktúry a systematiky NPAS boli inšpirujúce výsledky európskeho projektu Index aktívneho starnutia, ktorý vymedzuje aktívne starnutie pre členské krajiny EÚ ako: “…vzťahujúce sa na situácie, kedy v procese starnutia ľudia naďalej participujú na formálnom trhu práce, rovnako kedy sa angažujú v iných neplatených produktívnych aktivitách (ako pomáhanie členom rodiny či vykonávanie dobrovoľníckej činnosti) a kedy žijú zdravý, nezávislý a bezpečný život“ (Active, 2013:6)[4]. Cieľom projektu bolo vytvoriť efektívny nástroj na meranie progresu v tvorbe a implementácii národných podporných (aktivizujúcich) politík. V záujme merateľnosti progresu boli stanovené štyri oblasti (domény), ktoré napĺňajú aktívne starnutie, vrátane indikátorov, ktorými sa dajú merať:

(1) predpoklady pre aktívne starnutie v rámci podporujúceho prostredia (určujú ho indikátory ako vek dožitia v 55. roku života, roky zdravého života po 55. roku veku, duševné zdravie, sociálne vzťahy, používanie informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), úroveň vzdelania),

(2) príspevok starších ľudí v rámci platenej práce (indikátormi sú miera zamestnanosti vo vekových skupinách 55-59 rokov, 60-64 rokov, 65-69 rokov a 70-74 rokov),

(3) sociálne aktivity a participácia starších ľudí (indikátormi sú miera dobrovoľníckej práce, starostlivosť o vlastné vnúčatá alebo o iných starších ľudí či politická participácia),

(4) nezávislý a autonómny život starších ľudí (indikátormi sú fyzická výkonnosť, dostupnosť služieb, nezávislosť, finančná a osobná bezpečnosť a celoživotné vzdelávanie).

V súlade s uvedenými doménami sú v predkladanom dokumente stanovené hlavné princípy politiky aktívneho starnutia a následne oblasti čiastkových politík rozpracovaných na úrovni čiastkových cieľov a im zodpovedajúcich opatrení.

S ohľadom na rôznorodosť životných rolí, pozícií a vzťahov, ktoré osoby 50-ročné a staršie zastávajú, sa v dokumente používajú dva pojmy. Pojem „starší ľudia“ sa používa najmä v kontexte zamestnaneckých vzťahov a ich pôsobenia na formálnom trhu práce a pojem „senior/i“[5] sa používa v kontexte aktivít a vzťahov po dovŕšení dôchodkového vek.

Zamestnanosť a zamestnateľnosť starších ľudí

Vývoj situácie v oblasti postavenia starších ľudí na trhu práce bude jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pretože osoby v preddôchodkovom veku sú jednou z ohrozených skupín na trhu práce. Vzhľadom na starnutie populácie a starnutie pracovnej sily bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia a opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily musia brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. V tejto súvislosti je dôležité poznať absolútne aj relatívne zastúpenie osôb vo veku 50 až 64 rokov medzi ekonomicky aktívnymi obyvateľmi a v rámci nich v počte pracujúcich a nezamestnaných.

Vzdelanostná štruktúra obyvateľov v strednom, vyššom a vysokom veku

Jedným z rozhodujúcich faktorov pre uplatnenie sa obyvateľov na trhu práce je najvyššie dosiahnuté vzdelanie. K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, predstavoval podiel obyvateľov v strednom veku (45 – 59 rokov) na celkovej populácii SR 21,2 % (1 145 130). Podiel obyvateľov vo vyššom veku (60 – 74 rokov) bol k uvedenému dátumu 13 % (704 205) a podiel obyvateľov vo vysokom veku (75 – 89 rokov) 5,1 % (276 592).

Vo vekovej skupine:

45- až 59-ročných bol zistený najvyšší podiel obyvateľov s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (24 %, t. j. 275 499), s učňovským vzdelaním bez maturity (23,8 %, t. j. 272 385) a s vysokoškolským vzdelaním^{^[6]} (16,1 %, t. j. 184 315),
60- až 74-ročných bol zaznamenaný najvyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním (24,1 %, t. j. 169 758), s učňovským vzdelaním bez maturity (23,2 %, t. j. 163 207) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (20,8 %, t. j. 146 797). Podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním zo všetkých obyvateľov vo veku 60 – 74 rokov predstavoval 12,3 %, t. j. 86 575,
75- až 89-ročných mali najvyššie zastúpenie obyvatelia so základným vzdelaním (49,1 %, t. j. 135 767). Podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním predstavoval v tejto vekovej skupine 7,2 %, t. j. 19 866.

Graf nižšie dokumentuje výrazné zmeny vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľov v strednom, vyššom a vysokom veku v medzicenzových obdobiach 1991 – 2001 a 2001 – 2011. Kým v roku 1991 bol vo vekovej skupine obyvateľov 45 – 59 rokov podiel obyvateľov so základným vzdelaním (43,6 %) a so stredoškolským vzdelaním^{^[7]} (46,3 %) približne rovnaký, za desať rokov sa tento pomer výrazne zmenil v prospech podielu obyvateľov so stredoškolským (o 16,9 p. b.) a vysokoškolským vzdelaním (o 4,4 p. b.). Aj v medzicenzovom období 2011 – 2001 sme boli v tejto vekovej skupine svedkami ďalšieho poklesu obyvateľov so základným vzdelaním (o 10 p. b.) a ďalšieho zvyšovania podielu obyvateľov so stredoškolským (o 7 p. b.) a vysokoškolským vzdelaním (o 3,2 p. b.). Podobné zmeny sú evidentné v medzicenzových obdobiach 2011 – 2001 a 2001 – 1991 aj vo vekových skupinách 60- až 74-ročných a obyvateľov vo veku 75 – 89 rokov.

Najvyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním stále pretrváva v skupine obyvateľov vo vysokom veku, kde mala v roku 2011 najnižší stupeň vzdelania takmer polovica obyvateľov tejto vekovej skupiny (49,1 %). V roku 2011 sa však vo vekovej skupine obyvateľov vo vysokom veku podiel obyvateľov so základným vzdelaním výrazne znížil; v porovnaní s rokom 2001 o 20,4 p. b. a v porovnaní s rokom 1991 až o 33,4 p. b. Podobne ako v skupine obyvateľov v strednom veku (45 – 59 rokov), aj v skupine obyvateľov vo vyššom (60 – 74 rokov) a vysokom veku (75 – 89 rokov) došlo za uplynulých 20 rokov k významnému nárastu obyvateľov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním.[8]

Starší ľudia na trhu práce

Podľa údajov Štatistického úradu SR z výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) celkový priemerný počet ekonomicky aktívnych starších ľudí v SR (tvorený počtom pracujúcich a nezamestnaných vo veku 50 – 64 rokov) sa od roku 2000 zvýšil z pôvodných približne 365 tis. na takmer 675 tis. v roku 2012. Najväčší vplyv na tom mal nárast počtu ekonomicky aktívnych osôb vo veku 55 – 59 rokov. Ekonomicky aktívne osoby vo veku 50 – 64 rokov v roku 2012 na Slovensku tvorili takmer štvrtinu, kým na začiatku 21. storočia to bolo len približne 14 %. V roku 2012 dosahovala celková priemerná miera ekonomickej aktivity starších ľudí vo veku 50 – 64 rokov 61,9 % (u mužov 70,8 % a u žien 53,7 %). Vývoj miery ekonomickej aktivity obyvateľov vo veku nad 50 rokov v období po roku 2000 bol pritom ovplyvnený najmä zmenami v nastavení veku odchodu do dôchodku po roku 2003. Zmena starého systému odchodu do dôchodku po roku 2003 ovplyvnila postupné výraznejšie zvyšovanie miery ekonomickej aktivity u mužov i žien vo veku 60 a viac rokov, resp. 53 – 57 a viac rokov u žien.

Vývoj zastúpenia pracujúcich u starších ľudí (vo veku 50 – 64 rokov) bol ovplyvnený predovšetkým zmenami v časovaní odchodu do dôchodku a v menšej miere aj hospodárskou krízou v posledných rokoch. Vo všeobecnosti miera zamestnanosti u mužov i žien v tomto veku mala rastúcu tendenciu. Kým v roku 2001 predstavovali pracujúci muži len necelých 55 %, podľa údajov z roku 2012 tvorili už viac ako 63 % z celkového počtu mužov v tomto veku. U žien bol nárast miery zamestnanosti ešte výraznejší. V roku 2001 tvorili pracujúce ženy vo veku 50 – 64 rokov viac ako 32 % z celkového počtu žien v uvedenom veku, v roku 2012 to bolo takmer 48 %.

Všeobecná miera ekonomickej aktivity, ako aj miera zamestnanosti je do určitej miery ovplyvnená vekovou štruktúrou a s ňou spojenou možnosťou nadobudnúť určité vzdelanie.

Podobne ako u celej populácie, aj starší muži a ženy s vysokoškolským vzdelaním participujú na trhu práce SR častejšie ako osoby v tom istom veku, ale s nižším dosiahnutým vzdelaním. Na druhej strane pre vekovú skupinu starších ľudí z hľadiska vzdelania je charakteristické, že majú v porovnaní s priemerom výrazne vyššie zastúpenie osôb s učňovským vzdelaním bez maturity.

Z pohľadu vývoja mier nezamestnanosti sa starší ľudia (muži i ženy) vyznačovali priaznivejšími pomermi ako ukazuje priemer za celú populáciu 15- – 64-ročných. Až do roku 2008, podobne ako v celej produktívnej zložke, miera nezamestnanosti starších ľudí klesala a po tomto roku jej úroveň mierne narastala.

Podľa údajov Štatistického úradu SR, výberového zisťovania pracovných síl, miera nezamestnanosti osôb vo veku 50 – 64 rokov dosiahla na Slovensku v roku 2012 úroveň 11,1 % (u mužov 10,9 % a u žien 11,3 %) a bola o 2,9 p. b. nižšia (u mužov o 2,6 p. b. a u žien o 3,2 p. b. ) ako bola celková miera nezamestnanosti v SR.

Analýza nezamestnanosti podľa veku a dĺžky nezamestnanosti poukazuje na skutočnosť, že starší ľudia nevykazujú až takú negatívnu odchýlku v miere nezamestnanosti (nie je ich výrazne viac ako v iných vekových skupinách), ako v dĺžke nezamestnanosti. Najvyšší počet nezamestnaných vo vekovej skupine 50 − 64 rokov vykazovala skupina dlhodobo nezamestnaných v trvaní viac ako štyri roky s podielom 33,7 %.

Cieľ: Zvyšovať mieru zamestnanosti a zamestnateľnosť starších ľudí vo veku 50 a viac rokov.

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“), vedecko-výskumné a akademické inštitúcie, sociálni partneri

Termín: priebežne 2014 – 2020

Vekový manažment

Zatiaľ čo v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude až 21 %. Zamestnávatelia by teda už teraz mali myslieť na to, ako vytvoriť vhodné podmienky na prácu starnúcej populácie a motivovať starších zamestnancov k čo najdlhšiemu zotrvaniu v pracovnom živote. Zamestnávatelia by už teraz mali svoj čas venovať analýze vekovej štruktúry zamestnancov (súčasnej a budúcej), a to aj podľa pracovných kategórií a regiónov. Keďže povedomie manažmentov v slovenských firmách o téme aktívneho starnutia je veľmi nízke, resp. tento pojem sa väčšinou mylne interpretuje, je potrebné klásť dôraz na komunikáciu a priblížiť vedeniam firiem nielen demografický vývoj, ale aj výhody zamestnávania starších. Veľmi dôležitá je aj interná komunikácia smerom k samotným zamestnancom (mladším aj starším) a zvyšovanie povedomia o prínosoch vekovej rôznorodosti na pracovisku a špecificky starších zamestnancov pre firmu. [9]

Cieľ 1: Transformovať Výbor pre seniorov na poradný orgán vlády Slovenskej republiky pre prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie.

Opatrenie: Transformovať Výbor pre seniorov na poradný orgán vlády Slovenskej republiky, ktorý zabezpečí užšiu spoluprácu zainteresovaných subjektov na riešení dôsledkov starnutia populácie. Hlavnou úlohou uvedeného orgánu bude navrhovať, koordinovať a kontrolovať jednotlivé opatrenia zamerané na elimináciu negatívnych dôsledkov procesu starnutia populácie na ekonomiku, trh práce, dôchodkový systém a ďalšie oblasti života spoločnosti.

Gestor: MPSVR SR

Termín: do 31.12.2013

Cieľ 2: Definovať vekový manažment a vytvoriť zásady vekového manažmentu pre zamestnávateľov (v súkromnej a verejnej správe).

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: verejná správa, AZZZ SR, RÚZ, KOZ SR, VÚC, ZMOS, vedecko-výskumné a akademické inštitúcie

Termín: priebežne 2014 – 2020

Cieľ 3: Motivovať zamestnávateľov (v súkromnej a verejnej správe) k aplikácii vekového manažmentu, podporiť zamestnávanie starších zamestnancov a motivovať zamestnancov zotrvať na trhu práce.

Opatrenie: Propagovať zásady vekového manažmentu u zamestnávateľov (v súkromnej a verejnej správe) a odborových organizácií.

Spôsob plnenia: Realizovať osvetovú a informačnú kampaň zameranú na zamestnávateľov (v súkromnej a verejnej správe) a odborové organizácie s cieľom upozorniť ich na negatívny demografický vývoj a zásady vekového manažmentu. Vytvoriť publikáciu zameranú na aplikáciu zásad vekového manažmentu vrátane príkladov dobrej praxe. Po dohode so sociálnymi partnermi pravidelne verejne vyhodnocovať a oceňovať zamestnávateľov, ktorí sa správajú ústretovo k starším zamestnancom.

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: verejná správa, AZZZ SR, RÚZ, KOZ SR, VÚC, ZMOS, vedecko-výskumné a akademické inštitúcie

Termín: priebežne 2014 – 2020 (osvetová kampaň a účelová publikácia do 31.12.2016)

Cieľ 4: Stanoviť minimálny rozsah nutne aplikovaných zásad vekového manažmentu vrátane systému auditu pre ich aplikáciu.

Spôsob plnenia: Vypracovať minimálny rozsah žiaducich pravidiel správania sa zamestnávateľov (v súkromnej a verejnej správe) pri aplikácii vekového manažmentu a indikátorov ich plnenia. Aplikovať tieto pravidlá vo všetkých organizáciách a spoločnostiach, kde ako zamestnávateľ alebo dominantný akcionár vystupuje štát alebo samospráva. Odporučiť dodržiavanie týchto pravidiel širokej zamestnávateľskej verejnosti. Prerokovať s KOZ SR, aby jednotlivé odborové zväzy a organizácie uplatňovali v rámci kolektívnych vyjednávaní tieto požiadavky. Zvážiť bonifikáciu zamestnávateľov, ktorí budú dobrovoľne tieto požiadavky akceptovať.

Gestor: MPSVR SR a MV SR

Spolupracujúce subjekty: verejná správa, AZZZ SR, RÚZ, KOZ SR, VÚC, ZMOS, univerzity a vysoké školy

Termín: vypracovanie žiaducich pravidiel a indikátorov ich plnenia do 30.06.2015, aplikácia týchto pravidiel subjektmi vo verejnej správe do 01.01.2016, rozhodnutie o možnej bonifikácii zamestnávateľov do 31.12.2016, ostatné priebežne do roku 2020

Služby zamestnanosti pre starších zamestnancov a podpora rozvoja striebornej ekonomiky

Pomoc a podpora účastníkom na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorými sú aj osoby staršie ako 50 rokov veku, sa bude naďalej zabezpečovať prostredníctvom služieb zamestnanosti, ktoré predstavujú systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

Právo na prístup k zamestnaniu občanov starších ako 50 rokov veku je zabezpečené v v súlade s § 14 zákona o službách zamestnanosti.

Právo na prístup týchto občanov k zamestnaniu bude naďalej zabezpečované bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou antidiskriminačným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa naďalej bude zakazovať diskriminácia z dôvodu veku občana.

Slobodnejších robí vo všeobecnosti ľudí vzdelanosť, ktorá upevňuje ich sebavedomie, nezávislosť a samostatnosť. Zaraďovanie starších ľudí do vzdelávacích kurzov na získanie nových poznatkov a zručností alebo obnovu už existujúcich by preto mohlo prispieť k zvýšeniu ich motivácie pracovať a aktívne spolupracovať pri začleňovaní sa na trhu práce. Za špecifický druh vzdelania možno označiť počítačovú gramotnosť, ktorá podporuje aktívne starnutie z viacerých hľadísk, napr. ako zdroj informácií, sociálnych väzieb, pracovných príležitostí a pod. Po prvý raz v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 zisťoval Štatistický úrad SR vybrané počítačové znalosti celej populácie. Predmetom zisťovania nebola úroveň počítačových znalostí, čiže stupeň ich ovládania. Obyvatelia vyznačovali do sčítacích formulárov odpoveď „áno“ alebo odpoveď „nie“ podľa toho, či k 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, podľa ich názoru ovládali alebo neovládali prácu s textom, prácu s tabuľkami, prácu s elektronickou poštou (e-mailom) a prácu s internetom. Pre obyvateľov v strednom, vyššom a vysokom veku sú výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 za predpokladu ďalšieho vzdelávania týchto obyvateľov povzbudzujúce.

Vo vekovej skupine:

45- až 59- ročných viac ako štvrtina žien (27,1 %) a takmer štvrtina mužov zo všetkých obyvateľov tejto vekovej skupiny (23,9 %) pri sčítaní uviedla, že vie pracovať s internetom. Vyše 20-percentný bol vo vekovej skupine 45- až 59-ročných aj podiel žien a podiel mužov ovládajúcich prácu s textom (26,6 % ženy, 21,5 % muži) a podiel žien, ktoré potvrdili, že vedia pracovať s elektronickou poštou (23,4 %),
60- až 74-ročných boli dosiahnuté najvyššie podiely mužov a žien pri ovládaní práce s textom (12,5 % ženy, 11,2 % muži) a práce s internetom (10,8 % muži a 10 % ženy),
75- až 89-ročných boli zaznamenané najvyššie podiely mužov i žien pri práci s textom (ovládalo ju 2,9 % mužov a 2,3 % žien zo všetkých obyvateľov vo veku 75 – 89 rokov).

Kým v kategórii 45- až 59-ročných boli pri ovládaní všetkých počítačových znalostí zistené vyššie podiely žien ako mužov, so zvyšujúcim sa vekom sa situácia mení. V kategórii obyvateľov 75- až 89-ročných boli už pri všetkých počítačových znalostiach zaznamenané vyššie podiely mužov ako žien, ktorí v rámci SODB 2011 potvrdili, že ovládajú prácu s textom, prácu s tabuľkami, prácu s internetom a prácu s elektronickou poštou.[10]

K 31. máju 2013 bolo v evidencii 99 214 uchádzačov o zamestnanie vo veku 50 a viac rokov. Ich možnosť získať zamestnanie je so stúpajúcim vekom čoraz nižšia. Počet starších ľudí, ktorí ešte môžu byť pracovne aktívni, je ale podstatne vyšší, avšak tí nie sú v evidencii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízky príjem z dôchodku a vysoké náklady na zabezpečenie základných životných potrieb znižujú ich životnú úroveň, často až na hranicu chudoby. Jedinou možnosťou na zvýšenie príjmu týchto starších ľudí by bolo získať zamestnanie na skrátenú pracovnú dobu. Táto možnosť by pozitívne ovplyvnila nielen finančnú úroveň starších ľudí, ale prospela by aj psychike zdravých starších ľudí schopných a ochotných vykonávať pracovnú činnosť aj v dôchodkovom veku. Mať opäť vyplnený režim dňa a dokázať, že sú vitálni a osožní pre zamestnávateľa, kolektív zamestnancov a svojich najbližších, môže výrazne ovplyvniť kvalitu ich života.

Netradičné formy zamestnávania zvyšujú flexibilitu pracovného trhu a umožňujú zamestnávať aj také sociálno-demografické skupiny, ktoré si nedokážu nájsť tradičné formy zamestnania. Štatistické údaje z výberového zisťovania pracovných síl poukazujú na nízke využitie potenciálu týchto foriem zamestnávania v SR oproti vyspelým krajinám EÚ. V roku 2012 bolo u nás v práci dočasnej, príležitostnej a sezónnej zamestnaných len 7 % zamestnancov. Podiel zamestnancov vo vekovej skupine 50+ s týmto typom práce bol len 4,9 %. Na kratší pracovný čas bolo zamestnaných len 4,2 % z celkového počtu zamestnancov a vo vekovej skupine 50+ 6,1 %. Hoci sa počet pracujúcich na kratší pracovný čas vo vekovej skupine 50-64 rokov zvýšil v období rokov 2000 – 2011 trojnásobne, Slovensko aj tak patrilo ku krajinám s najnižším podielom práce na kratší čas v Európskej Únii. V krajinách EÚ15 sa tento podiel pohybuje v intervale 15-25 %.

Cieľ 1: Zvýšiť zamestnanosť a zamestnateľnosť starších ľudí prostredníctvom intenzívnych vzdelávacích kurzov zameraných na prácu s IKT pre ľudí vo veku 50 a viac rokov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Cieľ 2: Zvýšiť možnosť zamestnať sa na kratší pracovný úväzok uchádzačom o zamestnanie vo veku 50 a viac rokov dovtedy, kým získajú nárok na starobný dôchodok.

Cieľ 3: Motivovať zamestnávateľov na vytvorenie „deleného“ pracovného miesta pre starších ľudí vo veku 50 a viac rokov na polovičný úväzok, resp. na 2,5 hodinový úväzok.

Cieľ 4: Podporovať rozvoj nových (atypických) foriem zamestnania zvyšujúcich flexibilitu trhu práce pre starších zamestnancov vo veku 50 a viac rokov.

Opatrenie: K riešeniu problému starších ľudí so získavaním zamestnania môže prispieť okrem koncepčných zmien v ekonomike aj prijateľná motivácia zamestnávateľských subjektov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny môžu pomôcť informačno – poradenskými službami obsahovo zameranými na voľné pracovné miesta, ktoré sú vhodné špeciálne pre starších ľudí evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii záujemcov o zamestnanie a uchádzačov o zamestnanie. Následne by títo starší nezamestnaní mohli byť pozývaní na výberové konania, kde by sa zamestnávateľom predstavovali ako vhodní zamestnanci. Skupinové poradenské služby pre starších nezamestnaných by preto mali byť orientované aj na aktivovanie schopnosti sebaprezentácie a zvyšovanie sebavedomia starších uchádzačov o prácu. MŠVVŠ SR v súčinnosti s MPSVR SR na základe aktuálnej požiadavky trhu práce bude spolupracovať pri príprave vzdelávacích programov potrebných na doplnenie si zručností pre trh práce.

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: MH SR, ÚPSVaR, AZZZ SR, RÚZ, VÚC, MŠVVŠ SR, vedecko-výskumné a akademické inštitúcie

Termín: priebežne 2014 – 2020

Cieľ 5: Aktualizovať existujúce a vytvárať nové nástroje aktívnych opatrení trhu práce na udržanie osôb nad 50 rokov veku na trhu práce.

Opatrenie: Zdokonaľovať nástroje aktívnych politík trhu práce zamerané na starších ľudí.

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: ÚPSVaR, vedecko-výskumné a akademické inštitúcie, sociálni partneri

Termín: priebežne 2014 – 2020

Cieľ 6: Vypracovať štúdiu pre objektivizované posudzovanie pracovnej schopnosti starších zamestnancov vo veku 50 a viac rokov.

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: ÚPSVaR, vedecko-výskumné a akademické inštitúcie, sociálni partneri

Termín: priebežne 2014 – 2020

Nediskriminujúce, bezpečné a zdravé pracovné podmienky

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry bez ohľadu na špecifické skupiny zamestnancov, ku ktorým patria aj zamestnanci starší ako 50 rokov.

K hlavným zámerom v oblasti výskumu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR patrí aj problematika integrácie starnúcej generácie do pracovného pomeru. Medzi hlavné priority MPSVR SR v oblasti výskumu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na roky 2012 až 2015 bola zaradená aj integrácia špecifických skupín populácie do pracovného pomeru vrátane starnúcej populácie.

Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Národným inšpektorátom práce v roku 2013 realizuje výskumnú úlohu „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a rizikové faktory zamestnancov nad 50 rokov – uplatnenie starších osôb v pracovnom procese a návrhy opatrení na úrovni vybraných odvetví a podniku“. Hlavným cieľom výskumnej úlohy bude najmä objektivizácia problémov v oblasti BOZP a pracovných podmienok starších zamestnancov, identifikovanie rizík a ohrození na pracoviskách starších zamestnancov, zmapovanie a analýzy súčasných bariér a príležitostí na uplatnenie starších zamestnancov na trhu práce a napokon návrh opatrení na zvýšenie kvality pracovného života a zvýšenie celkovej variability možnosti uplatnenia osôb starších ako 50 rokov na trhu práce.

Cieľ 1: Zvýšiť bezpečnosť zamestnancov starších ako 50 rokov a ochranu ich zdravia pri práci prostredníctvom dôslednej cielenej inšpekcie práce realizovanej jedenkrát za dva roky zameranej na dodržiavanie právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Spôsob plnenia:
Cielená inšpekcia práce zameraná na vekovú kategóriu zamestnancov starších ako 50 rokov bude navrhnutá do celoslovenského plánu úloh na realizáciu prvý raz v roku 2014 a následne aj v roku 2016, 2018 a 2020. Obsahom previerky bude kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia s konkrétnym zameraním na vytvorenie vhodných pracovných podmienok zohľadňujúcich vyšší vek zamestnancov, úpravu ich pracovísk a pracovných miest z ergonomického hľadiska, podmienky práce so zohľadnením zdravotného stavu, psychosociálnej záťaže, faktorov spôsobujúcich stres a vyvolávajúcich zdravotné problémy a pod. Východiskom bude kontrola hodnotenia rizík, t. j., či zamestnávatelia v písomnom hodnotení rizík zohľadnili špecifiká týkajúce sa vyššieho veku zamestnancov. Kontrolovaným subjektom bude v rámci vykonávaných previerok poskytované bezplatné odborné poradenstvo v zmysle platnej legislatívy.

Pri tvorbe obsahového zamerania budú taktiež využívané zdroje Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorej Európska komisia vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj v štátoch EÚ zadala na vypracovanie 2-ročný projekt týkajúci sa staršej pracujúcej populácie.

Gestor: inšpektoráty práce

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

Starší zamestnanci prichádzajú o zamestnanie najmä z dôvodu straty špecifických zručností, keď firmy prestávajú byť ochotné ďalej vzdelávať týchto zamestnancov, pretože pochybujú o návratnosti tohto vkladu. Starší ľudia čelia súčasne viacerým prekážkam, ktoré ich nemotivujú pokračovať v práci po dovŕšení nároku na starobný dôchodok, resp. komplikujú im návrat na trh práce, ak sú nezamestnaní alebo boli istý čas neaktívni. Ak sa má práca stať pre starších zamestnancov atraktívnou a prospešnou, je potrebné prijať kroky v niekoľkých oblastiach, napríklad stimulovať zamestnávateľov, aby zamestnávali a ponechávali v práci starších zamestnancov.

Riešenie a podpora zamestnanosti starších nie je možná bez dohody sociálnych partnerov. Osobitne ide o vytváranie vhodných pracovných príležitostí pre starších zamestnancov, o zmenu postojov a propagovanie kultúry, ktorá oceňuje zručnosti a vedomosti, ktoré môžu starší zamestnanci ponúknuť. V tejto súvislosti treba podporovať a šíriť dobrú prax v oblasti vekového manažmentu, najmä odbornej prípravy na pracovisku.

Platné a účinné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce už obsahuje všetky nástroje potrebné na ochranu skupiny zamestnancov v kategórií 50+. Zákonník práce zakazuje diskrimináciu na základe veku, a to pri vstupe do zamestnania, počas neho, aj v čase skončenia. Zákaz diskriminácie v zamestnaní z hľadiska veku je (v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dostatočne legislatívne pokryté aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Aj napriek uvedenému sa v praxi vyskytujú prípady diskriminácie z dôvodu veku.

Na úrovni EÚ je vnímanie diskriminácie na základe vyššieho veku 50+ jednoznačne výrazne silnejšie ako na základe nižšieho veku -30. Z realizovaných prieskumov Eurobarometra, ako aj z prieskumu realizovaného v rámci aktivity 3 Národného projektu Stratégia aktívneho starnutia vyplýva, že v Slovenskej republike je presvedčenie jej občanov o diskriminácii starších ľudí ešte vyššie ako v prípade EÚ ako celku. Okrem toho prevláda aj názor, že prebiehajúca hospodárska kríza tento negatívny fenomén naďalej prehlbuje. To, že vek nad 55 rokov uchádzača o zamestnanie znevýhodňuje, si na Slovensku myslia takmer dve tretiny opýtaných. [11] Z pohľadu vekovej skupiny 50 – 64 rokov je diskriminácia na trhu práce z dôvodu vysokého veku pomerne častá. Toto presvedčenie uvádza viac ako 80 % respondentov tejto vekovej skupiny. Je znepokojivé, že podobné presvedčenie majú aj takmer dve tretiny opýtaných zamestnávateľov. Na Slovensku je veľmi silné presvedčenie o reálnej existencii nerovnakého zaobchádzania na trhu práce a ako najsilnejší diskriminačný faktor sa jednoznačne uvádza vyšší fyzický vek.

Ochrana zamestnancov pri práci sa presadzuje prostredníctvom inšpekcie práce. V zmysle § 150 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý je poškodený porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môže podať podnet na príslušný inšpektorát práce podľa miesta jeho pracoviska. Inšpektoráty práce vyvodzujú zodpovednosť za porušovanie pracovnoprávnych predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a taktiež poskytujú bezplatné poradenstvo zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať pracovnoprávne predpisy. Inšpektoráty práce kontrolujú aj dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa diskriminácie.

Cieľ 2: Odhaľovať a následne účinnými opatreniami odstraňovať diskrimináciu na trhu práce z dôvodu veku a zabezpečiť tak starším ľuďom rovnaké zaobchádzanie v profesionálnom živote.

Spôsob plnenia: V druhom polroku 2013 bude zrealizované vzdelávanie inšpektorov práce financované z Európskeho sociálneho fondu v rámci projektu „Zvyšovanie kvality poskytovaných verejných služieb vzdelávaním zamestnancov inšpekcie práce“ na tému rozpoznávanie diskriminácie za účelom efektívneho výkonu inšpekcie práce. Výsledky vzdelávania sa premietnu v ďalšom monitorovacom období Národného programu aktívneho starnutia 2014 – 2020 v spôsobe zlepšenia vedenia výkonov inšpekcie práce v danej oblasti, z dôvodu prehĺbenia vedomostí inšpektorov práce týkajúcich sa diskriminácie, okrem iného aj z dôvodu veku zamestnancov.

Gestor: inšpektoráty práce

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

Cieľ 3: Zlepšiť právne postavenie starších zamestnancov vo veku 50 a viac rokov v pracovnoprávnych vzťahoch najmä v prípade výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Spôsob plnenia: V právnom systéme zakotviť požiadavku na neplatnosť právnych úkonov s diskriminačným obsahom.

Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: MS SR, sociálni partneri

Termín plnenia: 2014

Celoživotné vzdelávanie

V súčasnosti zabezpečujú vzdelávanie starších ľudí inštitúcie ďalšieho vzdelávania, univerzity tretieho veku na 16 vysokých školách v SR, akadémie tretieho veku, ktoré pôsobia najmä s podporou miest a obcí, kluby seniorov a ďalšie vzdelávacie inštitúcie (napr. občianske združenia). Záujem starších ľudí o vzdelávanie je však už v súčasnosti oveľa vyšší ako sú možnosti uvedených inštitúcií a vzhľadom na vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva sa bude ešte ďalej zvyšovať. Je preto potrebné postupne rozširovať možnosti vzdelávania starších ľudí a zamerať ich nielen na záujmové vzdelávanie a voľnočasové aktivity, ale aj na odborné vzdelávanie pre potreby trhu práce. Osoby v preddôchodkovom veku patria na trhu práce medzi najohrozenejšie. Vzhľadom na proces starnutia populácie (zvyšovanie počtu starších ľudí v rámci populácie) a starnutie pracovnej sily bude táto ekonomicky aktívna časť obyvateľstva stále početnejšia, čo si vyžiada konkrétne opatrenia na trhu práce. Prínos vzdelávania nespočíva len v podpore aktívneho spôsobu života starších ľudí, ale prejavuje sa aj vo zvýšenom ekonomickom a celospoločenskom prínose starších jednotlivcov.

Cieľ 1: V záujme zvýšenia kvality života vytvárať nové a rozvíjať existujúce príležitosti na vzdelávanie ľudí vo vyššom veku na podporu ich aktívneho života a širšieho lepšieho uplatnenia sa na trhu práce.

Opatrenie: Celoživotné vzdelávanie má vytvoriť také prostredie, v ktorom bude môcť osoba počas celého života získavať a prehlbovať svoju kvalifikáciu tak, ako to momentálne vyžaduje trh práce. Slovenská republika, ako členská krajina EÚ, je na posledných priečkach v účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní. V spolupráci s relevantnými partnermi je potrebné motivovať ľudí k ďalšiemu vzdelávaniu aj vyššou kvalitou vzdelávacích programov, ktoré by boli jasnejšie zamerané na požiadavky na trhu práce. Je nevyhnutné ponímať vzdelávanie seniorov ako významný prostriedok aktívneho starnutia aj v období po ukončení profesijného života. Zvýšenie dostupnosti a orientácie v oblasti ďalšieho vzdelávania pre dospelú populáciu je možné dosiahnuť aj prostredníctvom lepšieho prístupu k informáciám o možnostiach celoživotného vzdelávania sa. Pri tvorbe programov ďalšieho vzdelávania a predvídania budúcich požiadaviek na zručnosti je potrebné využívať aj existujúce prognostické informácie a hodnotenia OECD (PISA, PIAAC). V spolupráci s MPSVR SR a ÚPSVaR predkladať návrhy dopytovo-orientovaných výziev, ktoré by reagovali na aktuálnu situáciu na trhu práce s potrebou dopĺňania a získavania nových poznatkov, zručností a potrieb záujmového vzdelávania seniorov.

Gestor: MŠVVŠ SR

Spolupracujúce subjekty: MPSVR SR, ÚPSVaR, vysoké školy, ZMOS, VÚC, mimovládne organizácie, inštitúcie ďalšieho vzdelávania

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

V Slovenskej republike neexistuje osobitná právna úprava, ktorá by riešila vzdelávanie starších ľudí a seniorov. Vzdelávanie starších ľudí a seniorov je súčasťou širšieho rámca ďalšieho vzdelávania, ktorý upravuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní v znení neskorších predpisov ako záujmové vzdelávanie. Vzdelávanie seniorov nie je explicitne uvedené ani v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov napriek tomu, že univerzity tretieho veku pôsobia len pri vysokých školách. Vzhľadom na nutnosť rozvoja vzdelávania starších ľudí (napĺňanie cieľa 1) so zameraním na vzdelávanie pre potreby trhu práce je tento cieľ úplne legitímny.

Cieľ 2: Legislatívne ukotviť jednotlivé druhy a formy vzdelávania starších ľudí do vzdelávacieho systému Slovenskej republiky.

Opatrenie: Bude potrebné zapracovať do príslušných právnych predpisov vzdelávanie starších ako samostatnú a kompatibilnú súčasť vzdelávacieho systému SR, legislatívne ustanoviť postavenie inštitúcií, ktoré ho zabezpečujú (najmä univerzít tretieho veku, akadémií tretieho veku, seniorské organizácie a pod.), druhy a formy vzdelávania, ich financovanie a tiež uznávanie vybraných druhov vzdelávania na trhu práce. V záujme zabezpečenia vzdelávacích podmienok seniorov umožniť využívanie školských priestorov (základné školy, stredné školy) aj pre formy záujmového vzdelávania starších ľudí za podmienok stanovených riaditeľom školy.

Gestor: MŠVVŠ SR

Spolupracujúce subjekty: Národný ústav celoživotného vzdelávania v SR, univerzity a vysoké školy, základné školy, stredné školy

Termín plnenia: 2014 – 2015

Na financovaní vzdelávania starších ľudí sa v prevažnej miere podieľajú samotní účastníci vzdelávania (univerzity tretieho veku), prípadne sa vzdelávanie uskutočňuje s finančnou podporou samospráv(akadémie tretieho veku) a sporadicky z grantov a dotácií (seniorské a iné vzdelávacie organizácie). Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“) v ostatných rokoch pravidelne financuje len členské príspevky Asociácie univerzít tretieho veku v SR v medzinárodnej asociácii UTV (AIUTA). Na vzdelávanie starších ľudí sa však osobitne nevyčleňujú žiadne finančné prostriedky. Porovnanie so zahraničím: napríklad v Poľsku a v Českej republike vláda i mestá významnou mierou finančne podporujú vzdelávanie starších ľudí na univerzitách. Financovanie univerzít tretieho veku majú vo svojich programoch každoročne zapracované v Českej republike, kde sa pre univerzity tretieho veku pravidelne ročne rozdeľuje 15 – 20 miliónov českých korún prostredníctvom ukazovateľa F rozpočtu vysokých škôl Ministerstva školstva ČR (informácia od Českej Asociácie univerzít tretieho veku). V Poľsku sa na financovaní podieľa vláda aj mesto a len jedna tretina nákladov je krytá z poplatkov seniorov. Poľské univerzity tretieho veku, ktoré majú 25 000 študentov, dostávajú ročne 1 milión zlotých (cca 300 000 eur) a môžu využívať aj projekty určené pre cieľovú skupinu seniorov v rámci väčších a malých grantov.

Cieľ 3: Finančne zabezpečiť jednotlivé druhy a formy vzdelávania starších ľudí.

Opatrenie: Sústavne treba hľadať nové možnosti financovania a pravidelne využívať možnosti, ktoré tu sú a priebežne odstraňovať rôzne administratívne prekážky, ktoré bránia ich využitiu. Financovanie vzdelávania starších ľudí by výhľadovo malo byť súčasťou finančného rámca na budúce roky 2014 – 2020, priame finančné prostriedky na vzdelávanie starších ľudí by mali pravidelne vyčleňovať vo svojich rozpočtoch ústredné orgány štátnej správy, vysoké školy, VÚC, mestá a obce. Rovnako by sa mali na tento účel intenzívnejšie využívať finančné zdroje Európskej únie a ďalšie finančné mechanizmy. Je nevyhnutné, aby finančné zabezpečenie vzdelávania starších ľudí bolo aj súčasťou plnenia vyššie uvedeného cieľa 2.

V rámci systému financovania celoživotného vzdelávania nájsť vhodnú schému prostredníctvom, ktorej by sa dala financovať aktívna účasť starších ľudí na vzdelávacích aktivitách. Na financovaní celoživotného vzdelávania by sa okrem jednotlivcov mal podieľať aj štát formou národných grantov, územná samospráva, zamestnávatelia z verejného a súkromného sektora, bankový sektor.

Gestori: MŠVVŠ SR

Spolupracujúce subjekty: MPSVR, AZZZ, ZMOS, univerzity a vysoké školy, príslušné agentúry

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

Vytvárať priaznivé podmienky pre aktívne zapojenie seniorov do využívania IKT je prirodzenou potrebou dnešnej doby. V tejto súvislosti je treba zabezpečiť systematickú podporu seniorov pri aktívnom využívaní informačných zdrojov (internet, e-government), ako aj zabezpečovať pripravenosť seniorov na ovládanie a využívanie moderných technológií s osobitným zameraním na ich využitie v ďalšom vzdelávaní.

Cieľ 4: Pri formulovaní nového programového obdobia definovať ukazovateľ zvyšovania digitálnej gramotnosti starších ľudí za účelom zlepšovania ich digitálnej gramotnosti.

Opatrenie: Vytvárať a podporovať programy na zlepšenie digitálnej gramotnosti a zároveň podporovať informovanosť na zvýšenie záujmu a odbúranie obáv starších ľudí v súvislosti s využívaním IKT. Zintenzívniť a podporovať vzdelávanie v oblasti IKT a používanie moderných technológií (obsluha bankomatov, internet banking, používanie platobných a iných elektronických kariet, mobilných telefónov atď.).

Gestori: MF SR, MŠVVŠ SR

Spolupracujúce subjekty: MPSVR SR, vedecko-výskumné a akademické inštitúcie, vzdelávacie inštitúcie, tretí sektor

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

Starší ľudia s nedostatočnou finančnou gramotnosťou sa stávajú ohrozenými vo finančnom prostredí a rozhodovaní sa v bežnom živote. Je nevyhnutné vzdelávať starších ľudí a poskytovať im potrebné informácie o spotrebiteľských právach a v súvislosti s ich finančnými záväzkami.

Cieľ 5: Implementovať programy na zlepšenie finančnej gramotnosti starších ľudí.

Opatrenia: Vypracovať orgánmi verejnej správy metodiky a realizovať osvetové kampane zamerané na finančné vzdelávanie starších ľudí.

Gestori: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: Centrum vzdelávania MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MF SR, Inštitút bankového vzdelávania Národnej banky Slovenska, RTVS

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

Meniace sa životné situácie ovplyvňujú rozhodovania starších ľudí aj v smere ich profesijného uplatnenia sa. Koncepciou kariérového poradenstva pre starších ľudí je možné prispieť k ich lepšej orientácii v získavaní nových kompetencií namierených na trh práce v záujme zvyšovania zamestnateľnosti.

Cieľ 6: Posilniť a systematicky rozvíjať kvalitu špecifickej odbornej prípravy kariérových poradcov pre prácu so staršími ľuďmi.

Opatrenia: Vytvoriť jednotný štandard vedomostí, zručností a kompetencií kariérového poradcu vo väzbe na jeho kompetencie pre prácu so staršími ľuďmi.

Iniciovať vznik a realizovať vzdelávacie programy zamerané na špecifickú odbornú prípravu kariérových poradcov pre prácu so staršími ľuďmi.

Gestori: MPSVR SR

Spolupracujúce subjekty: MŠVVŠ SR, ÚPSVaR, Euroguidance, vzdelávacie inštitúcie zamerané na prípravu kariérových poradcov, tretí sektor

Termín plnenia: priebežne 2014 – 2020

[1] Dostupné na: http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0008/175544/RC62wd10Rev1-Eng.pdf

[2] Dostupné na: http://www.coe.int/t/dghl/standardsetting/hrpolicy/other_committees/cddh-age/Document_CDDH_AGE/CDDH-AGE%282013%2909_Age-Platform_en.pdf

[3] Dostupné na: http://30.cvmpsvr.sk/index.php/projekty/programove-obdobie-2007-2013/39-strategia-aktivneho-starnutia-pre-slovensku-republiku-kod-itms-27120230107

[4] Dostupné na: http://www1.unece.org/stat/platform/download/attachments/76287849/Methodology-Paper-as-of-10th_March-2013-FINAL.pdf?version=1&modificationDate=1367589733309

[5] Všade tam, kde sa v texte používa pojem „senior/i“ vo všetkých jeho pádoch, myslia sa osoby ženského i mužského pohlavia.

[6] Pod vysokoškolským vzdelaním sa myslí vysokoškolské bakalárske, magisterské, inžinierske, doktorské a doktorandské vzdelanie.

atistický úrad ľov starobných dôchodko00 estnanosti 000 spolu (vrátane súbepôrode. S pribudúbia (15 – 49 mer medzi produktívno

[7] Pod stredoškolským vzdelaním sa myslí učňovské (bez maturity), stredné odborné (bez maturity), úplné stredné učňovské (s maturitou), úplné stredné odborné (s maturitou), úplné stredné všeobecné, vyššie odborné vzdelanie.

[8] Kol. aut.: Obyvateľstvo Slovenskej republiky v kontexte Európskeho roku aktívneho starnutia. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2012, 91 s. ISBN 978-80-8121-144-7; s. 52 – 54

[9] Business Leaders Forum: Odporúčania lídrov v zodpovednom podnikaní pre oblasť zamestnanci

[10] Kol. aut.: Obyvateľstvo Slovenskej republiky v kontexte Európskeho roku aktívneho starnutia. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2012, 91 s. ISBN 978-80-8121-144-7; s. 84 – 85

[11] Analýza exogénnych a endogénnych faktorov ovplyvňujúcich účasť starších na trhu práce, Národný projekt „Stratégia aktívneho starnutia“ – aktivita č. 3, str. 36