Reštriktívne opatrenia v súvislosti s pandémiou a ich dôsledky mnohí pocítili na vlastnej koži vôbec prvýkrát. Niektorí zareagovali stoicky a racionálne, iní podľahli emóciám a stresu. Ako sa so situáciou vysporiadali spoločnosti a HR manažéri v oblasti retailu?

NA VLASTNEJ KOŽI

V súvislosti s preventívnymi opatreniami nariadenými vládou Slovenskej republiky boli viacerí zamestnávatelia nútení zatvoriť svoje prevádzky a z tohto dôvodu nemali možnosť prideľovať zamestnancom prácu. Zastavenie výroby mali okrem iných podnikov všetky štyri automobilky pôsobiace na Slovensku. Druhá skupina zamestnávateľov bola oprávnená nariadiť
výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňoval (tzv. home office). Aj z týchto dôvodov prudko narástol význam online komunikácie a online vzdelávania. Veľa firiem rýchlo potrebovalo preškoliť zamestnancov na prácu z domu. Našli jednoduché riešenia a začali využívať rôzne nástroje a online platformy (Skype, Zoom, MS Teams….).

Reštriktívne opatrenia a ich dôsledky mnohí z nás pocítili na vlastnej koži vôbec prvýkrát. Uvedomili sme si zásadný rozdiel medzi situáciou, keď sme sledovali stúpajúce čísla nakazených v Číne a v Taliansku a situáciou, keď sme mali na Slovensku oficiálne prvého nakazeného. Ľudia sa len postupne vyrovnávali s obmedzeniami a stratou komfortu. Väčšina ich prijala dodržiavanie preventívnych opatrení od začiatku ich platnosti, čo sa napokon ukázalo ako prezieravé a racionálne.

VNÚTORNÝ KRÍZOVÝ MANAŽMENT

Tí, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali menšiu úzkosť a koronavírus vnímali za nie až taký ohrozujúci. Na opačnom póle ale stáli ľudia, s ktorými v takejto situácii naplno začali hýbať emócie – aktivoval sa strach o svoje vlastné zdravie, o zdravie rodiny, citlivo vnímali obmedzenie sloboda pohybu a nútenú izoláciu od blízkych. Ľudom v čase krízy chýba najviac bezpečie – fyzické a psychické. Jedno opatrenie spustí sériu ďalších reakcií – pozitívnych aj negatívnych. Medzery v informáciách si ľudia často vypĺňajú domnienkami a strachmi. Nedostatok kontroly nad situáciou ešte podčiarkuje prežívanie stresu a negatívnych emócií. Keď sa ľudia dostanú mimo komfortnej zóny, správajú sa neregulovane, impulzívne, nezvažujú dôsledky svojich činov. Telo v strese je pripravené k úteku, útoku alebo upadá do letargie, akoby zamrzlo, odpojí sa a nič necíti.

Do istej miery sa na takéto situácie dá pripraviť. Aj v našom vnútri pracuje „krízový manažment“. Je dobré rozumieť svojmu strachu. Je dobré položiť si otázky: Čoho presne sa bojím? Čo je pre mňa ten spúšťač? Čo v tom môžem urobiť? Čo mám k dispozícii na prekonanie strachu?

Ale vždy zostane isté percento neistoty z neznámeho a na to treba byť mentálne nastavený. Očakávajme aj nečakané. Toto obdobie si vyžadovalo veľkú mieru flexibility a tvorivosti. Pre mnohých to bolo ťažké obdobie, lebo ukazovalo na bezmocnosť voči vonkajších vplyvom.

Na fyzickej úrovni mnohí pociťovali bolesti hlavy, brucha, stratu chuti do jedla alebo nadmerný apetít, potenie alebo zimnicu, pokles energie a aktivity, únavu, mali problémy so spánkom a plačlivé obdobia. Prejavilo sa aj sebapoškodzujúce správanie, problémy v sociálnych interakciách, obviňovanie ostatných, zvýšená konzumácia alkoholu, tabaku, zvýšená podráždenosť, výbuchy hnevu, časté hádky.

ADAPTÁCIA NA NOVÚ SITUÁCIU

Obdobie pandémie prinieslo aj do života rodín nové stresory, ako je strach z infekcie a nakazenia druhých, nedostatočné informácie, obmedzenie osobného kontaktu, nedostatok súkromia, finančné problémy rodičov a ďalšie. Uzatváranie škôlok, škôl súviselo aj so zmenou denného režimu rodiny. Rodiny stáli pred novou výzvou vybudovať novú štruktúru tohto režimu. Pokiaľ rodičia pracovali z domu, museli vedieť zosúladiť pracovný a rodinný život (tzv. work- life balance). Konflikty mohli vznikať aj z tzv. ponorkovej choroby. Tráviť čas celé týždne spolu je iné ako spoločný rodinný víkend. Veľa spoločenských aktivít bolo obmedzených a nebolo možné ich uskutočniť. Chvíľu trvalo, kým si rodiny našli nové normy, zvládnuť online vyučovanie, zachovať chod domácnosti. Museli sa nakoniec prispôsobiť situácii, aj keď prechodné obdobie mohlo byť ťažké.

ODPORÚČANIA PRE KRÍZOVÉ ČASY:

• Dodržiavajte spánkovú hygienu, pitný režim, racionálne stravovanie, dostatočný pohyb, časté prechádzky, relaxujte… Ovplyvnite, čo môžete napr. copingovými stratégiami zameranými na riešenie problému a pracujte na zvládaní emócií (pozn. red. Copingové stratégie sú rôzne, literatúra uvádza napríklad tieto: odvedenie pozornosti, ústup do pozadia, kognitívne prehodnotenie, sebakritika, obviňovanie iných, riešenie problému, emočná regulácia, zbožné prianie, sociálna opora, rezignácia.
• Význam nadobúda v tejto dobe aj problematika Age management (www.agemanagement.sk). Age management podporuje a motivuje zamestnávateľov k implementácii a uplatňovaniu systémového prístupu k riadeniu ľudských zdrojov, ku starostlivosti o pracovné podmienky, pracovné prostredie, predchádzanie chorobnosti a hlavne k podpora psychického aj fyzického zdravia jednotlivcov uspokojujúce všetky typy ich potrieb.

AKO REAGOVALI V DM DROGERIE MARKT?

Slovenská asociácia Age managementu usporiadala dňa 24.6. prvý online event. Hosťom webinára bola ombudsmanka a manažérka oddelenia kultúry zdravia a zdravia v práci Anna Füssyová zo spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. Podelila sa o cenné informácie, ako sa popasovali v spoločnosti so situáciou počas pandémie koronavírusu.

Informovala o činnosti pracovnej skupiny „Manažment rizika“, ktorá koordinovala informačný tok naprieč celou firmou. Na intranete sa vytvorila prehľadná záložka, kde sa umiestňujú aktuálne informácie týkajúce sa celkovej situácie, hygienických opatrení, informácie zo Sociálnej poisťovne, o právnych nárokoch atď.

Dôležitú oporu pre spolupracovníkov predstavuje projekt Záchranná sieť – bezplatná podporná aktivita, v rámci ktorej je všetkým kolegom k dispozícii sedem dní v týždni, 15 hodín denne psychológ a to prostredníctvom anonymného telefonického rozhovoru alebo chatu-u.

Zároveň funguje aj webová stránka projektu, kde sú umiestňované užitočné články a videá. Pre spolupracovníkov dm sú takisto pravidelne realizované Livestream prenosy na témy, ktoré reagujú na nimi identifi kované potreby, ako aj aktuálne dianie v spoločnosti. Záznamy sa aj archivujú, aby sa k nim spolupracovníci mohli kedykoľvek vrátiť. Témami boli napríklad: Ako pracovať s ľuďmi, ktorí potrebujú zvýšenú starostlivosť, Ako sa vysporiadať so zmenou, Zmysluplnosť okamihu, Malé sympózium o vďačnosti, Ako sa naučiť byť optimistom, O radosti a iné.

Spoločnosť vychádza z predpokladu, že u 2 – 25 % populácie sa po prežitej záťažovej situácii prejavia príznaky posttraumatického syndrómu. Z tohto dôvodu už teraz dm pôsobí preventívne, spustili sa tzv. „dm brunch“ – stretnutia so spolupracovníkmi v online priestore raz do mesiaca. Stretnutia majú interaktívny charakter, je to priestor na zdieľanie skúseností, kladenie otázok. Počas dvoch hodín sa riešia rôzne
osobné témy.

Ďalšou podpornou aktivitou počas pandémie koronavírusu boli online stretnutia „Pohoda pod maskou“ s týždennou periodicitou. Ich cieľom bolo osvojiť si poznatky, metódy a praktické návyky prospešné aj pre obdobie po kríze.

V rámci prevencie plánuje spoločnosť dm v nasledujúcich mesiacoch opätovne spustiť pre všetkých spolupracovníkov so záujmom o témy celostného zdravia dlhodobé rozvojové programy Zdravá firma a Univerzita osobného rozvoja. Cieľom programov je posilnenie nezdolnosti a vnútornej stability, podpora sebapoznania, aby ich účastníci vedeli žiť život
šťastne a spokojne v pracovnej sfére aj v súkromí.

Predstaviteľov štyroch asociácií sme sa pýtali na ich reakciu súvisiacu s pandémiou.

Naše otázky boli:

1. Aká je aktuálna úloha vašej asociácie v období súčasnej pandémie?
2. Aké nové možnosti ponúka kríza pre vašu asociáciu – kam sa bude uberať jej smerovanie, poslanie?
3. Ako vaša asociácia reaguje/reagovala na pandémiu?

Odpovedali:

Alfonz Kobielsky, predseda Asociácie kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska

Miroslav Žabenský, predseda Asociácie kultúrno-osvetových inštitúcií

Emília Jányová Lopušníková, prezidentka Asociácie lektorov a kariérnych poradcov

Ilona Hegerová, riaditeľka VKC Intenzíva; viceprezidentka Slovenskej asociácie age managementu

Viac sa dozviete na tomto odkaze: http://mojeumenie.sk/vzdelavanie/odbornici-z-oblasti-kultury-vzdelavania-a-karierneho-poradenstva-hovoria-co-sa-zmeni-po-koronakrize-anketa/?utm_source=web&utm_medium=link&utm_campaign=AMB