Ďakujem za pozvanie na Vašu konferenciu a zároveň ďakujem, že ste ju – ako aj celý Váš projekt – zorganizovali. Musím povedať, že sa venujete téme, ktorá je dnes na Slovensku Popoluškou, hoci – ako to poznáme aj z tej rozprávky – celkom neoprávnene. Vekový manažment je dnes u nás takmer celkom nepovšimnutý a akoby čaká na toho chrabrého princa, ktorý odhalí jeho dôležitosť, aby som krásu prenechal tej rozprávkovej Popoluške. A nech už ukončím tento výlet do sveta rozprávok, čakáme, kedy sa z Popolušky – vekového manažmentu stane konečne zatiaľ aspoň princezná, ktorá prinesie do kráľovstva radosť, šťastie a spokojnosť. Takto sa končí známa rozprávka a takto dajako by sa mal skončiť aj príbeh vekového manažmentu na Slovensku.

A možno by som mal použiť prirovnanie k bájnemu vtákovi Fénixovi. Hoci som relatívne mladý, už som predsa len stihol zažiť dobu, v ktorej sa síce pojem vekový manažment nepoužíval, ale predsa bol automatickou súčasťou personálnej politiky nielen každého podniku, ale aj všeobecnej štátnej politiky. Napríklad riadené nahradzovanie starších pracovníkov mladšími malo vo všetkých sférach prepracované a fungujúce pravidlá. Takže vekový manažment možno nie je Popoluškou, ale Fénixom a my, ktorí sme sa tu dnes zišli, sa dozaista zhodneme na tom, že je najvyšší čas, aby povstal z popola.

Preto aj názov, ktorý ste zvolili považujem za nanajvýš vhodný. Po dlhých rokoch tápania a mnohých chybách, ktoré sú, žiaľ, asi nevyhnutnou súčasťou hlbokej spoločenskej zmeny, aká sa u nás od roku 1990 udiala, je naozaj najvyšší čas, aby sme využili všetky dobré skúsenosti. A týka sa to aj vekového manažmentu, veď čo iné, než práve odovzdávanie užitočných skúseností je jeho základom? A kľúčovým posolstvom vekového manažmentu je práve samotný pojem – že zmeny a premeny treba manažovať, čiže riadiť. Že riadenie nie je žiadny totalitný prežitok. Najmä, ak ide o zmeny, lebo ak sa dejú bez riadenia, ľudia sa stávajú iba bezmocnými pozorovateľmi a takéto zmeny prinášajú všetko možné, len nie očakávané výsledky. Žiadne neviditeľné ruky a sily nezabezpečia, aby sa z vašej obývačky stala útulná spálňa, ak sa pre takú zmenu rozhodnete. Skúste si na to zavolať nejakého uleteného dizajnéra a fušerského remeselníka, neprehoďte s nimi ani slovo a potom sa príďte pozrieť už iba na výsledok ich práce. Zmena to bude nepochybne kolosálna, ale som si istý, že vás najskôr trafí šľak a potom budete dlho a draho dávať všetko do podoby, akú si predstavujete.

Čosi podobné sa, bohužiaľ, udialo a vlastne v nejednej oblasti aj dnes deje i v našej spoločnosti. A je príznačné, že sú to práve seniori, ktorí by sa už mohli na všetko vykašľať – prepáčte za expresívny výraz – kto otvára takú dôležitú tému. Za príznačné to považujem preto, lebo už len tento fakt ukazuje, ako veľmi potrebujeme preberať všetky užitočné skúsenosti starších ľudí. Aj tie, ktoré súvisia s vekovým manažmentom ako nástrojom riadenia ľudských zdrojov.

Nechcem a nebudem sa tu dnes hrať na vševediaceho Truhlíka. Keďže tu nemôžem zostať celý deň, teší ma, že výsledkom konferencie bude aj zborník, lebo ma naozaj program veľmi zaujal a očakávam, že v mnohých vystúpeniach nájdem aj ja nové a užitočné informácie. Ako politik pôsobiaci v rezorte práce a sociálnych vecí si však dobre uvedomujem, že za mnohými problémami na našom pracovnom trhu je aj absencia vekového manažmentu. Keďže tu budú aj „panelisti“ z podnikového prostredia, vari zistíme, že niekde vekový manažment predsa len funguje a budem rád, ak tieto konkrétne skúsenosti dokážeme zovšeobecniť. Je evidentné, že aj vzhľadom na slabé prepojenie systému odborného vzdelávania s potrebami zamestnávateľov, môže byť vekový manažment v tejto oblasti nástrojom na rýchlejšie doplnenie potrebnej praxe pre mladých ľudí, čerstvých absolventov. Ale nech bude odborné vzdelanie akokoľvek kvalitné, nech bude jeho súčasťou aj pracovná prax, k zvýšeniu kvality a produktivity mladých pracovníkov bude vždy potrebná ich spolupráca so staršími priamo na pracoviskách a v skutočnom pracovnom procese. Naozaj nie je normálne, ak napríklad dnes v niektorých sektoroch priemyslu pracuje zhruba 20-tisíc ľudí v dôchodkovom veku, lebo ich spomedzi mladých nemá kto nahradiť. Pritom máme 70-tisíc mladých bez práce. Samozrejme, vekový manažment zahŕňa oveľa viac – nejde len o odovzdávanie pracovných skúseností medzi generáciami, ide jednoducho o riadené vytváranie podmienok na spoločenské uplatnenie sa starších ľudí primerane ich aktuálnym schopnostiam a individuálnym možnostiam. Ide o vytvorenie priestoru na plnohodnotný život aj vo vyššom veku.

Dlhodobý pokles pôrodnosti a predlžovanie ľudského života zásadne ovplyvňujú proces starnutia populácie aj na Slovensku. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 ukázalo najnižší prírastok obyvateľov od druhej svetovej vojny. V porovnaní s výsledkami sčítania pred desiatimi rokmi došlo k výraznému poklesu podielu obyvateľov v predproduktívnom veku, rastu podielov obyvateľov v produktívnom veku a v poproduktívnom veku. V období 2001–2011 sa na Slovensku najvýraznejšie zvýšil počet obyvateľov vo veku 80 – 84 rokov, 55 – 59 rokov a 60 – 64 rokov. Najväčší pokles obyvateľov zaznamenalo sčítanie v roku 2011 v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho sčítania vo vekových skupinách 10- až 14-ročných, 5- až 9-ročných a 15- až 19-ročných.

V polovici 21. storočia na Slovensku podiel mladých a starších ľudí na celkovom zložení obyvateľstva by sa mal postupne vyrovnať. Index závislosti starších bude ďalej rásť a podľa projekcie Eurostatu v dlhodobom horizonte sa zvýši najviac zo všetkých členských krajín Európskej únie práve u nás. Starší ľudia a seniori sa tak stávajú významnou skupinou obyvateľstva a ich špecifikám bude potrebné venovať stále väčšiu pozornosť.

Globálne starnutie vyvolá štrukturálne zmeny v ekonomike, v zdravotníctve, v sociálnej starostlivosti, zasiahne trh práce, ale aj školstvo, kultúru, fungovanie domácností a spolužitie rodín. Čím skôr pochopíme nutnosť zmien spojených so starnutím populácie a začneme s ich postupnou realizáciou, tým skôr a úspešnejšie sa so starnutím vyrovnáme.

Slovensko dlho nemalo súhrnný dokument pre problematiku aktívneho starnutia ako národnú politiku, aj keď mnohé uplatňované opatrenia a politiky korešpondovali s princípmi a záujmami v tejto oblasti. Zmena nastala v roku 2013 ukončením národného projektu Stratégia aktívneho starnutia, ktorý bol zameraný na podrobné rozpracovanie súvislostí demografického starnutia s trhom práce a dôchodkovým systémom, vrátane zapracovania strategických cieľov v tejto oblasti a návrhu opatrení, ktorými by sa mali uvedené ciele napĺňať. Projekt bol financovaný s podporou Európskeho sociálneho fondu a realizoval ho rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

Súčasťou Stratégie bol aj jej akčný plán, ktorého obsah sme preniesli do Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014-2020, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky v decembri 2013. Ide o komplexný programový dokument zameraný na podporu ľudí starších ako 50 rokov. Cieľom je okrem iného vytvoriť lepšie pracovné príležitosti a podmienky pre starších, bojovať proti ich spoločenskému vylúčeniu, zmeniť negatívny prístup k starnutiu, venovať zvýšenú pozornosť vytváraniu podmienok na udržateľnú kvalitu života starších ľudí a mnoho ďalších úloh.

Aby vekový manažment fungoval, musíme poznať jeho pravidlá a princípy, jeho aktérov a ich úlohy, musíme poznať jeho nástroje a ich rozsah, potrebujeme vedieť, čo je otázkou legislatívneho prostredia, čo otázkou schopných podnikových manažérov, prípadne občianskych združení, napr. v oblasti vzdelávania k vekovému manažmentu. Na začiatku som síce hovoril o Fénixovi, ale aj mne je jasné, že vekový manažment v štátom riadenom hospodárstve a trhovej ekonomike sú rozdielne záležitosti. Preto vítam takéto aktivity, ktoré spájajú všetky zainteresované strany.

Chcem Vás ubezpečiť, že pán minister Richter neprevzal záštitu nad dnešnou konferenciu náhodou. Národná Stratégia aktívneho starnutia počíta s vekovým manažmentom ako dôležitým prvkom nielen podnikového riadenia ľudských zdrojov, ale aj štátnej politiky. Aj my, ktorí v súčasnosti vedieme ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si uvedomujeme, že je na vekový manažment naozaj najvyšší čas. Preto nás zaujíma, čo pre to môžeme či dokonca musíme urobiť my a kto sú naši partneri v tejto oblasti, aké sú ich očakávania a aké úlohy na seba prevezmú.

Pevne verím, že táto konferencia dá aspoň základné odpovede na tieto otázky. Ešte raz sa chcem Občianskemu združeniu Bagar poďakovať za túto aktivitu a všetkým zaželať, aby z dnešnej konferencie odchádzali s novými a užitočnými informáciami o vekovom manažmente. Nech sa čo najrýchlejšie stane pevnou súčasťou personálnej politiky a práce na všetkých úrovniach.

Branislav Ondruš,
štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR