Žijeme stále dlhšie a Slovensko i celá Európa starne čoraz razantnejšie. Tieto slová zaznievajú častejšie a častejšie, neinak to zrejme bude aj na tejto konferencii. Tento nespochybniteľný fakt však vyvoláva viac otázok než jednoznačných odpovedí. Znamená to postupné napĺňanie dávnovekej ľudskej túžby o dlhovekosti, ktorej pridané roky si budeme užívať v zdraví a väčšom či menšom blahobyte? Alebo sa budeme dlhšie trápiť chorobami v neistej sociálnej situácii? Bude to veľká príležitosť pre spoločnosť zmeniť pohľad a prístup k staršej generácii a v duchu medzigeneračnej solidarity prinesie zmeny, ktoré prospejú všetkým? Alebo ekonomický a sociálny vývoj nebude zvládať bremeno výdavkov na dôchodky a zdravotníctvo a pocítia to opäť všetci, najviac však starší?

Priznám sa, rovnako ako väčšina nepoznám rezolútne odpovede. Také asi ani neexistujú a realita bude možno niekde medzi krajnosťami, peklom a rajom. Som však presvedčený, že s tým všetkým možno veľa urobiť – a čím skôr začneme, tým lepšie. K optimizmu ma povzbudzuje niekoľko skutočností z posledných rokov.

Bol to predovšetkým Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012, ktorý výrazne presadil progresívne a dynamické chápanie spoločenského postavenia a úlohy staršej generácie. O rok neskôr sa dovŕšili práce na Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 -2020 a v decembri 2013 vláda tento program schválila ako zásadný strategický dokument. Treba vysoko vyzdvihnúť participatívny charakter jeho prípravy, prístup gestorského MPSVaR i jeho konkrétnych pracovníkov a veľmi aktívny podiel seniorských organizácií. A súčasne so začiatkom roku 2014 sa výbor pre seniorov nielen opäť dostal na opodstatnenú úroveň, ale ustanovenie Rady vlády pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie neznamená iba to a nové pomenovanie. Tá druhá časť jej názvu vypovedá, že táto téma sa stáva významnou celospoločenskou témou, ktorej váha bude narastať.

Jednou z problematík, ktorá už dnes je dôležitá a bude ešte závažnejšia, je zamestnanosť a zamestnateľnosť starších ľudí a v tomto rámci vekový manažment. V Národnom programe aktívneho starnutia sa o tom okrem iného hovorí: „Zatiaľ čo v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude až 21 %. Zamestnávatelia by teda už teraz mali myslieť na to, ako vytvoriť vhodné podmienky na prácu starnúcej populácie a motivovať starších zamestnancov k čo najdlhšiemu zotrvaniu v pracovnom živote.“

Nie je to možno téma populárna a zdanlivo ani aktuálna, veď dnes máme okolo 90 tisíc nezamestnaných nad 50 rokov. Napokon vekový manažment nie je zameraný iba na staršiu generáciu, s miernym zjednodušením sa dá charakterizovať ako riadenie ľudských zdrojov s ohľadom na vek a schopnosti pracovníka. Takže nepochybne je to nástroj užitočný a dôležitý, hodný pozornosti a najmä uplatňovania v praxi.

Vekový manažment – Age Management – vznikol už začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia vo Fínsku ako odpoveď na tamojší demografický vývoj a prudké starnutie populácie. V roku 2010 sa v spolupráci s Fínskym inštitútom pracovného zdravia začal realizovať medzinárodný projekt Stratégia Age Managementu v Českej republike. Práve českí odborníci, ktorí vystúpia na konferencii, sa pre nás stávajú dôležitými partnermi pre snahu aplikovať vekový manažment na Slovensku.

O tom prečo a ako, aké sú súvislosti, úlohy i prekážky, budeme hovoriť na dnešnej konferencii a určite ešte mnoho razy, najmä pri úsilí o praktickú realizáciu vekového manažmentu. Je tu medzi nami nemálo priateľov zo seniorských organizácií, skúsme sa na túto tému pozrieť aj z ich hľadiska. Vidím minimálne tri dôvody, pre ktoré je táto téma veľmi vážna aj pre nich. Každý, kto spomedzi nich je tu, patrí medzi seniorov, na ktorých sa vzťahuje model aktívneho starnutia – bez ohľadu na to, či sú zapojení do formálneho alebo neformálneho trhu práce alebo sa presadzujú dobrovoľníckou činnosťou. Ďalším dôvodom je udržateľnosť dôchodkového systému – pre súčasných a budúcich poberateľov penzií je dôležité, koľko bude aktívnych, pracujúcich prispievateľov do tohto systému. Nuž a napokon poviem trochu mentorsky: asi sme to my, starší, čo musíme pripomínať mladším, aby mysleli na budúcnosť skôr, než zaklope na dvere…

Je teda nepochybne dosť dôvodov, aby sme hovorili o otázkach, spojených s pojmami aktívne starnutie a vekový manažment. Budú vystupovať viacerí, ktorí sú na to povolanejší ako ja. Ale verím, že sa na záver zhodneme v tom, že hoci sú pred nami vážne úlohy a problémy, dôležité je vnímať ich predovšetkým ako veľkú výzvu a príležitosť.

Miloš Nemeček, člen Rady vlády pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie, prezident OZ Bagar