Staroba sa stáva masovým fenoménom – čo s tým?

Úvodom spomeniem pár myšlienok kňaza Antona Hlinku, ktorý seniorom k radostnému a spokojnému životu napísal: „Plnosť života sa dosahuje dávaním, veľkosť službou, radosť sebazapieraním, pokoj odpúšťaním, šťastie vzájomnou pomocou… Osloboďme sa od závisti a nenávisti, hnevu a žiarlivosti, nedotklivosti a smútku, lenivosti a prospechárstva… Majme zmysel pre humor a dobrodružstvo, citovú vyrovnanosť a stálosť nálady, umenie tešiť sa i z malých vecí, a schopnosť neofrflať to, čomu sa aj tak musíme venovať…“

Ak budeme tieto zásady ignorovať, zle skončíme. Dnešní seniori sú takí, akí budú mladí o 50 rokov. Majú skúsenosti, vzdelanie a historickú pamäť, mladí majú odvahu, vedia reči, ovládajú počítače. Mladosť však nesúvisí s vekom, je duševný stav, tvorivosť končí posledná.

Len v Bratislave a okolí žije asi 125 tisíc seniorov, na Slovensku dostáva penziu 1,3 milióna ľudí. Mnohí aktívne žijú v dôchodku aj 30 rokov, s nízkymi penziami sú často na okraji spoločnosti. Sú ohrozovaní morálnou, finančnou a demografickou krízou. Morálna vznikla vytratením duchovna zo spoločnosti. Finančnú zapríčinila chamtivosť, rastúca spotreba bez ohľadu na realitu, život na dlh. Demografickú vyvolalo starnutie obyvateľstva a pokles pôrodnosti.

Európa starne, pôrodnosť klesá. Priemerný ľudský život sa ročne predlžuje o 3 mesiace. Temer tretina obyvateľov EÚ sú seniori 65+. Ročne sa v porovnaní s rokom 1980 narodí asi o 800 tisíc detí menej, každé druhé manželstvo sa rozpadá, za 10 rokov sa rozviedlo 12 milónov manželstiev, na čo doplatilo 15 milónov detí. Zo štyroch domácností EÚ v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti, tretina rodín má iba jedno dieťa.

Celý náš život musí byť príprava na starobu. Ak chceme aktívne starnúť, nemôžeme všetko iba kritizovať. Nesmieme byť smutný z neuskutočnených snov, zo šancí iných. Nesmieme pociťovať nevďačnosť a nenávisť, ani voči tým, ktorí na nás zabudli. Netreba si robiť zo všetkého starosti, aj z vecí, ktoré sa nemusia stať. Treba sa tešiť z toho, že máme viac času, na vzdelanie, hudbu, umenie, literatúru. Udržme si tvorivosť a vlastné nápady, nedajme sa zmanipulovať médiami, reklamou, politikou. Berme starobu ako šancu urobiť to, čo sme doteraz nestihli, uskutočniť svoje sny, rozvinúť talenty.

Treba ísť v správnom čase do penzie, nepracovať za každú cenu do nekonečna, nemať šéfov, necestovať do práce, nestresovať sa nesplnenými úlohami. Rád spomínam na svoju päťročnú misiu veľvyslanca v Taliansku, kde som sa, vzhľadom na život a postoje seniorov, ale aj ich akceptovanie spoločnosťou, veľa naučil. Novinárka Oriana Fallaci povedala, že „jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia je, že je príliš krátka“. Iný Talian, Alessandro Pronzato napísal: „Svet budú stále viac obývať starí ľudia, teda budúcnosť patrí starším. Sú zdravými nositeľmi hodnôt, ktoré sa strácajú. Sú vlastníkmi múdrosti, ktorú mladí potrebujú. Nestačí mať iba viac času, treba mať aj viac života. Nestačí pridať roky životu, treba pridať život rokom. Cieľom nie je kvantita ale kvalita života.“

Aj deti musia cítiť zodpovednosť za svojich rodičov, vrátiť im dobro, ktoré od nich prijali. Voči rodičom nemožno zaujať taký postoj, aký nechceme, aby naše deti zaujali k nám. Deti a starí ľudia najviac potrebujú čas, nie drahé hračky a peniaze. V islamskom svete sú zriedka domovy pre starých, tí zostávajú v rodine a starajú sa o vnúčatá. U nás sú domovy dôchodcov preplnené, nežijú v nich šťastní ľudia.

Väčšina seniorov cíti, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, že rodinná politika má byť centrom záujmu sociálnej politiky štátu. Vítam prípravu koncepcie štátnej rodinnej politiky. Oceňujem snahu o elektronizáciu štátnej správy, občan by nemal pobehovať medzi úradmi, ktoré sú tu pre nás, nie my pre nich. Vítam snahu o zákonné zavedenie minimálneho dôchodku. Najmä ženy v domácnosti, ktoré vychovali viacero detí, sú na tom zle. Podporujem vytváranie pracovných miest pre služby seniorom, aj to, aby z príspevkov ľudí penzie zostávali nízke, ale zisky poisťovní nerástli neúmerne.

V dnešnom turbulentnom svete cítime okolo seba veľa neistôt. Sme malým štátom, ako predmestie Šanghaja. Krízu spôsobila ľudská chamtivosť, nedostatok morálky, život nad pomery, na dlh, špekulácie na finančných trhoch. Odhady na obchody s nezdanenými derivátmi, sú 1500 biliónov euro, pričom HDP sveta je 25x menší, to je veľmi rizikové.

V encyklike Benedikta XVI. Láska v pravde sa otvorene píše o príčinách krízy a o návrhoch na riešenie. Už Baťa vedel, že príčinou je nedostatok morálky, že trhová ekonomika formou trhni, čo môžeš, nefunguje. Okrem finančného eurovalu je preto potrebný aj morálny euroval. Slovensko sa musí snažiť o zmenu svetového finančného systému, je to Titanik, ktorý narazil. Vo svete sa diskutuje o novej Bretton-Woodskej zmluve, o napojení mien na zlato, o pevných kurzoch, netlačení nekrytých peňazí, zavedení amerického protikrízového Glass-Steagalovho zákona z minulého storočia, o neakceptovaní súkromných ratingových agentúr. Navrhujem, aby sa pri tvorbe dôchodkov brala do úvahy aj práca žien v domácnosti a počet dobre vychovaných detí platiacich odvody. Deti by mohli prispievať na penzie rodičov aj formou 2 % zo svojho daňového základu.

Naše najväčšie bohatstvo je v talente a tvorivosti ľudí. Máme 13 Univerzít tretieho vekaktoré majú  asi 6000 študentov, financujú sa z príspevkov frekventantov. Máme vyše 30 vysokých škôl, ich úroveň však klesá. Lietajúci profesori a priemernosť študentov bránia tvorivej poznávacej a vedeckej atmosfére na školách. Tvrdíme, že ozdravenie verejných finanční nemôže byť bez hospodárskeho rastu, ktorý je nutný pre udržanie európskeho sociálneho modelu. Práve tento model však priniesol desiatky miliónov nezamestnaných a iné problémy. Z diskusie teológa T. Halíka a ekonóma V. Belohradského citujem: „Komunizmus bol a kapitalizmus je orientovaný na stály ekonomický rast. Ten nemá zmysluplný cieľ, nedokáže vyriešiť mnohé problémy. Žiadna vláda nemôže navrhnúť pokles rastu, bol by to jej koniec. Problémy akými sú globalizácia, nezamestnanosť, diktatúra finančných trhov, sociálne otázky, sa nedajú riešiť v rámci hodnôt západnej civilizácie, pretože tieto hodnoty sú príčinou týchto problémov.“

Záverom sa vrátim k odporúčaniam Antona Hlinku, aj pre seniorov: „Nepleťme si láskavosť so zmäkčilosťou, umiernenosť s lenivosťou, prísnosť s tvrdosťou, opatrnosť s falošnosťou, ústupčivosť so zbabelosťou, odškodňovanie s krádežou, poriadkumilovnosť s pedantnosťou, veľkorysosť s povoľnosťou, pevnosť s bezohľadnosťou, angažovanosť s ctižiadosťou, spravodlivosť s egoizmom, kritickosť so závisťou, zmysel pre česť s pýchou, puritanizmus s mravnosťou!“

Napriek všetkému som optimista, 25 rokov žijeme slobodne, môžeme sa slobodne vyjadriť, napísať, publikovať, môžeme cestovať, podnikať a zariadiť si život podľa svojich predstáv. Aj keď sa tieto šance týkajú skôr mladších, aj seniori ich majú. Rozprávka o troch grošoch sa mení na štyri, ba až päť grošov, tak to mám aj v svojej rodine.

Už dlho hlásam heslo: „Mladí rýchlo bežia, ale starí poznajú skratky.“ Odporúčam, aby sa seniori viac plietli aj do politiky. Na Slovensku nás žije vyše 1,3 miliónov, to je sila, ktorá môže veľa dokázať.

Jozef Mikloško, poslanec Národnej rady SR, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

VEKOVÝ MANAŽMENT